Chystá Polsko vlastní protiraketový štít?

11. září 2012  13:47
Generálmajor (v.v.) Marián Mikluš
V auguste poľský prezident Bronislav Komorowski vyjadril zámer (či už rozhodnutie?) že jeho krajina si musí zabezpečiť protiraketovú obranu vlastným poľským štítom v spolupráci s Francúzskom a Nemeckom, ktorý však môže byť v budúcnosti súčasťou aliančného dáždnika. Zvýraznil, že investície do poľských ozbrojených síl nemajú zmysel, ak sa nedokážu samostatne brániť pred útokmi zo vzduchu.  
Radar typu XB amerického systému protiraketové obrany | foto: MDA

Pred pár rokmi americký prezident George W. Bush deklaroval v rámci budovania predsunutej protiraketovej obrany USA v Európe na základe bilaterálnych zmlúv vybudovanie stacionárnej základne antirakiet (upravených Minuteman III) v Poľsku a neskôr aj jej ochrany systémami Patriot. Avšak po výmene administratívy na čele s prezidentom Obamom nastala zmena.

Prezident Obama pôvodné dohody modifikoval a navrhol integrovaný systém protiraketovej obrany v rámci NATO pod názvom European Phased Adaptive Approach. V prvej etape, pre juhovýchodnú Európu sa integrovali národné systémy niekoľkých krajín, ktoré sú postavené na námornej platforme v rámci súčasného systému Aegis s raketami SM-3 Block IA. Zároveň bol už od februára nasadený radarový systém AN/SPY-2 na území Turecka. V druhej etape bude Rumunsko, umiestnením  antirakiet Block IB od roku 2015. V tretej etape sa bude riešiť Poľsko s umiestnením zdokonalených antirakiet Block IIA, od roku 2018. V poslednej etape, od roku 2020, bude realizovaná obrana USA so sofistikovanými antiraketami Block IIB, ktoré sú v koncepte.

Přečtěte si související texty na natoaktual.cz:

K Poľsku je však ešte potrebné pripomenúť, že od jesene začnú budovať na svojom území americkú leteckú základňu na ktorej bude dislokovaných 16 lietadiel F-16 a 4 C-130 Hercules. Od júna je tam aj americký protiraketový systém Patriot.

Poľsko je však sklamané z toho, že pri výmene administratívy v USA nie je stabilita a že sa mení politické rozhodnutie o protiraketovom štíte. Na margo Poliakov však možno povedať, že zle analyzovali už dlhodobé protistojace politické názory a prejavy demokratov či republikánov v oblasti zbrojného programu - protiraketovej obrany (jeho architektúry, vývoja, skúšok, spoľahlivosti a financovania).

Ale tiež je potrebné si uvedomiť, že politické, bezpečnostné a obranné záujmy na zmysel, poslanie a funkcie protiraketovej obrany sa môžu v Spojených štátoch v obsahu aj rozsahu meniť a to aj napriek stále deklarovanom transatlantickom spojenectve.

V toku niekoľkoročného vývoja o architektúre a časových limitoch realizácie protiraketového systému predsunutého do Európy sa ho Poliaci snažili využiť aj pre spojenie s modernizáciou armády, najmä protivzdušnej obrany v kontexte ruských výhrad k raketovej základni, čo však Američania odmietali, ako priamo nesúvisiace.

Zdá sa, že aj napriek privilegovanému vzťahu Varšavy a Washingtonu nie je región Poľska sférou strategických záujmov Spojených štátov. Nie je však cieľom Poľska opätovne pritiahnuť Spojené štáty k starému kontinentu? A to aj napriek tomu, že ich strategické záujmy sú orientované do oblasti Blízkeho východu, Perzského zálivu a Ázie, ale aj na kybernetický priestor?

V kontexte uvedeného, je možné pochopiť Poliakov, že na jednej strane boli a sú ústretoví voči záujmom USA v Európe, ale aj v Afganistane a na druhej strane ich Američania, tak trocha „vodia za nos“.

A ak sa Poľsko a to dosť viditeľne neobáva darebáckeho Iránu alebo Severnej Kórei či teroristov, tak voči komu a čomu chce realizovať národnú protiraketovú obranu? Proti komu potrebuje Poľsko Patrioty a F-16? Odpoveď je pomerne predvídateľná - proti Východu. Olej do ohňa prilial aj prezidentský kandidát Romney pri návšteve Poľska v júli, ktorý vyhlásil: „nepriateľom číslo jedna je Rusko“.

Cena štítu je příliš vysoká

"Poľsko nemôže taký protiraketový systém vybudovať samostatne z hľadiska obrovskej náročnosti na finančné zdroje."

Súčasné a budúce protiraketové systémy svojou vývojovou, skúšobnou, technologickou a výrobnou náročnosťou vyžadujú obrovské finančné prostriedky, ktoré si už nemôžu samostatne dovoliť ani najbohatšie krajiny sveta. Preto aj USA podmieňujú vybudovanie novej integrovanej protiraketovej obrany NATO na území Európy jej spolufinancovaním.
Taktiež je možné predpokladať, že ak sa členské krajiny NATO a EÚ nebudú potrebnou mierou podieľať na financovaní tohto systému, tak v kontexte aj drastických rozpočtových časov, americká snemovňa bude brzdiť jeho realizáciu. Americký Kongres chce väčší finančný príspevok od Európy a preto až ¼ prostriedkov zablokoval. A to je zrejme oprávnená obava Poľska z časového plnenia, ale aj stability celkového záväzku Američanov, najmä ak sú opäť voľby predo dvermi.

Národná protiraketová obrana nemôže sama o sebe zabezpečiť Poľsko pred hrozbami ako z východu, tak i darebáckych krajín či teroristov. Pokiaľ nebude Poľsko pokryté aj v rámci aliančného a amerického systému, tak to bude neefektívne vynaloženie prostriedkov a veľké sklamanie pre Poliakov.

Všetky krajiny NATO a Európy dobre chápu dôležitosť obrany pred prostriedkami zo vzduchu. Tieto prostriedky majú svoju charakteristiku z pohľadu dosahov a mohutnosti, ale aj časovej realizácie. Je to však príliš veľký rozsah a objem ničiacej sily rakiet z hľadiska ich vrstvenia a počtu v jednom časovom okamžiku použitia, proti ktorému sa jedna krajina nemôže ubrániť.

Poľsko nemôže taký protiraketový systém vybudovať samostatne z hľadiska obrovskej náročnosti na finančné zdroje (doposiaľ stál Ameriku 27,7 mld. dolárov), ktoré je nevyhnutné investovať do výskumu, vývoja, skúšok, výroby, ale aj exploatácie, vrátane neúspešných testov, napr. u letúňového lasera YAL-1A, ktorý stál Američanov cca 5 mld. dolárov.

Preto jediným reálnym a efektívnym východiskom je združenie prostriedkov a síl s cieľom spoločne riešiť túto gigantickú úlohu pre Európu, krajiny NATO, USA, ale aj ostatné zainteresované a dotknuté krajiny, lebo tu nejde len o súčasnú, dočasnú či jedinú architektúru protiraketového štítu. USA už začali rokovať o postavení ďalšieho a to „tichomorského protiraketového štítu“.

Generálmajor (v.v.) Marián Mikluš
Autor je bývalým náčelníkem Generálneho štábu Armády Slovenské republiky

natoaktual.cz

Dny NATO v Ostravě

Září 2016

Počtem účastnících se letadel rekordní Dny NATO v Ostravě vidělo 130 tisíc návštěvníků.

Šampionát odstřelovačů

Duben 2016

Jedna rána, dvacet sekund! Snajpři z devíti zemí soupeřili v preciznosti

Staronová Aerovka

Duben 2016

V historických hangárech Aerovky v pražských Letňanech se otevírá nová letecká expozice.

Jordánské bojovnice

Září 2015

„Křehcí zabijáci“ v maskáčích a s kabelkami se chtějí vyrovnat mužům. Osmička žen předvedla své bojové dovednosti.

Mise na Islandu

Srpen 2015

Čeští letci s gripeny už podruhé během relativně krátké doby střežili na několik týdnů v rámci mise NATO daleký Island.