Americký prezident bol v príhovore presvedčivý a podľa prvých informácii Gallupovho inštitútu pre výskum verejnej mienky sa mu skutočne podarilo presvedčiť väčšinu Američanov na svoju stranu.

A práve to bolo jeho hlavnou úlohou. "Dôkazy od spravodajských služieb, tajné správy a vyjadrenia zadržaných naznačujú, že Saddám Husajn pomáha a ukrýva teroristov, vrátane členov Al-Kajdy," povedal vo svojom posolstve Bush a varoval, že zbrane hromadného ničenia, ktorých vlastníctvo Irak tají, môže iracký diktátor kedykoľvek poskytnúť teroristom.

Prezident Bush opäť potvrdil, že cieľom Spojených štátov zostáva odzbrojenie Iraku a USA sú odhodlané použiť vojenskú silu, ak by sa Husajn dobrovoľne nepodvolil rezolúcii OSN 1441 z novembra minulého roku. Spojené štáty tak v súlade s doktrínou "preventívneho" úderu urobia aj bez podpory svojich európskych spojencov a i bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN.

"Želáme si, aby nás podporili a viacerí to i činia. Avšak smerovanie tohoto národa nezávisí na rozhodnutiach iných," odkázal Bush svojim spojencom.

5. februára predloží podľa Busha minister zahraničia Colin Powell dôkazy o tom, že Irak podvádza zbrojných inšpektorov a spolupracuje s teroristami. "Niektorí hovoria, že nesmieme konať dovtedy, kým nebude hrozba bezprostredná. Ale odkedy oznamujú teroristi a tyrani svoje úmysly a slušne nás upozorňujú, že zaútočia?" opýtal sa Bush a tým dal jasne najavo, že USA nemienia čakať a neustále predlžovať pobyt zbrojných inšpektorov na území Iraku. 

Rozdiel v postoji USA a Európy k otázke Iraku by sa dal s troškou zjednodušenia pripodobniť z hľadiska medicínskeho k rakovine. Francúzsko a Nemecko chcú rakovinu (Irak) stabilizovať, chcú použiť prášky na utíšenie bolesti, no nezaoberajú sa samotným nádorom a nevedia pacientovi (demokratickému svetu) garantovať, či prežije najbližšiu noc. Spojené štáty podstupujú síce zdanlivo väčšie riziko, no chcú nádor odstrániť za každú cenu a je pre nich neprípustné rakovinu len "stabilizovať".
Americký prezident v správe o stave Únie zdôraznil, že pre Spojené štáty je podstatne dôležitejší výsledok než samotný proces. Zdá sa, že práve v tomto ohľade panuje v súčasnosti medzi USA a Európou najväčší rozdiel.