Slovenská spoločnosť sa symbolicky v historicky, kultúrne i politicky blízkej Prahe zbavuje "madridského komplexu" z roku 1997, keď Slovensko nedostalo pozvánku na prístupové rozhovory do aliancie spolu s najbližšími susedmi z Visegrádskej štvorky kvôli demokratickým deficitom vtedajšej slovenskej vlády.

Praha 2002 je satisfakciou pre všetkých, ktorí na Slovensku vynaložili obrovské úsilie v priebehu mnohých rokov, aby sa Slovensko vrátilo tam kam patrí. Správa z Prahy znamená, že to nebolo zbytočné úsilie.

Správa z Prahy znamená zásadne nové obdobie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Slovenska. Predovšetkým, končí obdobie „integračného komplexu“ slovenskej zahraničnej politiky. Všetko zahraničné úsilie až doteraz bolo podriadené cieľu "dobehnúť" zmeškané v rokoch 1994-1998.

Správa z Prahy oslobodzuje Slovensko od tohto komplexu a pretvára ho na aktéra, ktorý je plne zapojený do rozhodovacích procesov európskej a globálnej bezpečnosti. Správa z Prahy neznamená koniec ale nový začiatok slovenskej zahraničnej politiky. Prináša nové výzvy a predovšetkým zvýšenú zodpovednosť za medzinárodné dianie. Slovensko musí presvedčiť, že je pripravené byť dobrým spojencom a zodpovedným partnerom členských krajín aliancie.