natoaktual.cz

10 rokov Slovenska v NATO: od získania bezpečnostných záruk až po strategický nezáujem

7. dubna 2014  12:33
Jaroslav Naď, Institut CEPI
Slovensko uzatvára prvú dekádu svojho pôsobenia v Severoatlantickej aliancii. Pred desiatimi rokmi, 29. marca 2004, odovzdali predstavitelia Slovenskej republiky prístupové protokoly vo Washingtone. Vstup do NATO pritom nebol odmenou či darom získaným zadarmo. Bol vyvrcholením reformného procesu od roku 1989 a ocenením našich dovtedajších snáh, a to najmä po ukončení obdobia mečiarizmu v roku 1998.  

Voják slovenské armády v misi ISAF (ilustrační foto) | foto: Ministerstvo obrany Slovenska

 Aj tieto procesy nás naučili, že členstvo v NATO nemôže byť len o tom, že chceme niečo dostávať. Transatlantické spojenectvo je najmä o záväzkoch. Dvojnásobne to platí o oblasti bezpečnosti a obrany.

Desiate výročie je vynikajúcou príležitosťou na to, aby sme zhodnotili úspechy, ale aj neúspechy nášho členstva v NATO a zároveň si predstavili výzvy, ktoré stoja pred Slovenskou republikou ako pred zodpovedným členom Severoatlantickej aliancie.

Čo sme členstvom získali?

Slovensko bezpochyby z členstva v NATO získalo mnoho – vo všeobecnosti, okrem jasných a výrazných bezpečnostných záruk, tiež obrovské skúsenosti či poznatky. Aliancia samozrejme tiež výrazne prispieva k vytváraniu stabilného rámca pre náš vnútorný rozvoj, či už z politického, ekonomického alebo bezpečnostného hľadiska. Medzinárodná stabilita šíriaca sa v Európe vďaka NATO nám umožnila sústrediť sa na rozvoj a uplatnenie v širšom zmysle. Samostatnou kapitolou je posilnenie medzinárodnopolitického postavenia a vplyvu krajiny.

Masívna hrozba z východu

Po kauze Krym je zrejmé, že hrozba prichádza z východu. Je nevypočítateľná a masívna. NATO a jej členské krajiny na to musia adekvátne a najmä okamžite reagovať. Slovenská republika nie je a ani nemôže byť výnimkou. Je čas zamyslieť sa nad novou bezpečnostnou a obrannou stratégiou.

Za ostatných desať rokov sme dosiahli naozaj dosť aj v obrannej a bezpečnostnej sfére: nové strategické a plánovacie dokumenty, profesionalizácia ozbrojených síl, nová riadiaca a veliteľská štruktúra v zmysle štandardov NATO, medzinárodné skúsenosti z práce v civilných či vojenských štruktúrach NATO, skúsenosti z náročných operácií a misií, skvalitnenie vzdelávania a výcviku, skvalitnenie jazykovej výbavy, atď.

Po desiatich rokoch členstva sa tak jednoznačne potvrdzujú predpoklady a očakávania, ktoré nás viedli k vstupu do Aliancie. Členstvo v nej posilnilo našu bezpečnosť a zásadne rozšírilo priestor na realizáciu našich záujmov.

Kde sme si splnili domácu úlohu a kde máme pridanú hodnotu?

Aktívna účasť ozbrojených síl SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu patrí od vzniku samostatného Slovenska a jeho ozbrojených síl medzi hlavné súčasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu. To je fakt. Čoraz efektívnejšie príspevky do medzinárodných operácií majú následne pozitívny vplyv na ďalší rozvoj požadovaných spôsobilostí OS SR – na zvýšenie našej interoperability s armádami iných členských štátov Aliancie, získanie skúseností z pôsobenia v krízových regiónoch, resp. schopnosť vysielať organické jednotky. Významná účasť v operácii ISAF je azda najväčším dôkazom odhodlania byť relevantným a spoľahlivým poskytovateľom bezpečnosti. Tvrdenie, že bezpečnosť Slovenska začína ďaleko za jeho hranicami nie je a nemôže byť frázou. Päťdesiatka mŕtvych žien a mužov v uniforme pri výkone povolania na misiách či operáciách je toho jasným dôkazom. Aj keď bolestivým...

Obrana nie je sexi

Chýba nám strategické myslenie a strategicky uvažujúci politici. Pretože obrana už nie je pre politické strany či pre verejnosť už taká sexi téma ako povedzme pred desiatimi rokmi. Obranný rozpočet nielen že od vstupu do NATO nikdy nedosiahol 2% HDP, on neustále klesá, s výnimkou jedného roku počas Radičovej vlády.

Okrem priamych príspevkov do operácií sa SR usiluje prispievať i k celkovému rozširovaniu pásma stability a dôvery v euroatlantickom priestore. Na základe vlastnej skúsenosti SR výrazne podporuje proces rozširovania Aliancie. Integračné procesy jednoznačne sú hnacím motorom reforiem v krajinách ašpirujúcich na vstup do týchto organizácií a preto prispievajú k euroatlantickej bezpečnosti. NATO aj a najmä dnes musí reagovať na agresiu expanziou. V tejto súvislosti je dôležité spomenúť tiež mimoriadne aktívnu rolu SR v odovzdávaní skúseností z integračného procesu pre ašpirantské krajiny a v reforme bezpečnostného sektoru na Balkáne, Ukrajine, v Moldavsku či Gruzínsku, alebo aj v Tunisku či Egypte. Pravdou však je, že aktívnejšie v týchto procesoch ako štátne organizácie sú tie mimovládne.

Kde stále zaostávame a prečo?

Série analýz a komentářů k 15. výročí vstupu ČR do NATO:

Zoznam dosiahnutých úspechov a pozitív nášho členstva v NATO určite nie je krátky. Chýba v ňom však zásadný bod, ktorý by mal byť na vrchole záujmu politických predstaviteľov krajiny, a to adekvátna obrana Slovenskej republiky a jej spojencov. Cestou je jedine komplexná modernizácia ozbrojených síl a budovanie moderných nedostatkových obranných spôsobilostí, s cieľom adekvátne prispievať do spoločnej obrany v rámci NATO. V tejto oblasti Slovenská republika jasne a jednoznačne zaostáva za ostatnými spojencami (nielen) vo V4. Prečo? Pretože nám chýba strategické myslenie a strategicky uvažujúci politici. Pretože obrana už nie je pre politické strany či pre verejnosť už taká sexi téma ako povedzme pred desiatimi rokmi. Obranný rozpočet nielen že od vstupu do NATO nikdy nedosiahol 2% HDP, on neustále klesá (s výnimkou jedného roku počas Radičovej vlády). Politici sa vyhovárajú na krízu. Tak počítajme spolu, napriek tomu, že HDP rástol v SR za posledných 5 rokov o 10%, v tom istom čase klesol obranný rozpočet o 27% na dnešnú úroveň približne 1,05% HDP. Katastrofa? Nie, tá príde budúci rok, keď podľa predbežného plánu klesne rozpočet historicky po prvý krát pod 1% HDP.

O chronických problémoch s nesprávnym využívaním aj toho mála financií, ktoré sú v rezorte obrany, by sa dala napísať dizertačná práca. Navyše, kým krajiny ako Poľsko, Rumunsko, či všetci Balti ako krajiny tvoriace východnú hranicu Aliancie reagujú na ruskú agresiu voči Ukrajine výrazným zvyšovaním obranných rozpočtov a masívnou modernizáciou, na Slovensku spochybňujeme ústami vrcholného predstaviteľa krajiny článok 5 Washingtonskej zmluvy a tvrdíme, že dôležitejšia je až zúfalo nefunkčná BR OSN. Neznalosť? Skôr tragický strategický nezáujem. O iných motívoch radšej ani nechcem uvažovať.

Na záver: Čo čaká (a neminie) SR v nadchádzajúcom období?

Desaťročné členstvo Slovenska v NATO môžeme považovať za úspešné obdobie. Slovenská republika sa vo všeobecnosti dokázala vyrovnať s požiadavkami, ktoré boli na nás kladené počas prístupového procesu a aj následne. Upadli sme však do sebauspokojenia a vnútorného klamu, že nám už po vstupe do NATO nič nehrozí. Omyl. Zmena vnímania bezpečnostných hrozieb sa za ostatné dva mesiace zmenila viac ako za posledných desať rokov. Po kauze Krym je zrejmé, že hrozba prichádza z východu. Je nevypočítateľná a masívna. NATO a jej členské krajiny na to musia adekvátne a najmä okamžite reagovať. Slovenská republika nie je a ani nemôže byť výnimkou. Je čas zamyslieť sa nad novou bezpečnostnou a obrannou stratégiou. Je čas začať realizovať závery Strategického hodnotenia obrany, ktoré prebehlo v nedávnej minulosti.

Je čas investovať do obrany viac ako prázdne politické vyhlásenia nepodložené reálnymi krokmi. Je čas napraviť zlé rozhodnutia z minulosti a začať s postupnou komplexnou modernizáciou. Bude to drahé, ale je to nevyhnutné. Letectvo vrátane protivzdušnej obrany je v hroznom stave a navyše absolútne napojené na Rusko (nadzvukové letectvo MiG-29; helikoptéry Mi-17; protiraketová obrana S300, atď.). Pozemné sily majú viac ako 70% techniky po dobe životnosti. Smutné fakty, ale zároveň veľké výzvy. Je čas na strategické myslenie a poctivú prácu. Je našou povinnosťou myslieť a konať adekvátne reálnej bezpečnostnej situácii v našom bezprostrednom okolí. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že investovať do obrany sa oplatí ešte predtým ako bude neskoro.

Jaroslav Naď
autor je expertem na obranu a medinárodn9 bezpečnost v Institutu CEPI

natoaktual.cz
zpět na článek