Cieľom dvojdňového podujatia bolo vytvoriť priestor na zmapovanie postojov a výmenu názorov slovenskej bezpečnostnej komunity na niektoré kľúčové aspekty novej Strategickej koncepcie NATO, ktorá je v štádiu príprav. Experti sa venovali najmä trom okruhom tém; Budúcnosť vzťahov s Ruskom; Transatlantické vzťahy a americká perspektíva NATO a vnímanie článku 5 Washingtonskej zmluvy v novom bezpečnostnom prostredí. Čo sa týka technickej stránky koncepcie, experti sa zhodli, že nová strategická koncepcia by mala byť jednoduchá, čitateľná a krátka, mala by revitalizovať vnímanie Aliancie v očiach verejnosti. Medzi účastníkmi zaznievali názory, že výsledný dokument netreba preceňovať, naopak samotný proces tvorby strategickej koncepcie, diskusia a vyjasňovanie pozícií je skutočne podstatné. Finálny text bez tohto dôkladného procesu by nemusel mať dostatočnú váhu.
Budúcnosť vzťahov s Ruskom; kooperácia alebo konfrontácia?
V súvislosti s budúcnosťou vzťahov Aliancie a Ruska sa slovenskí experti zhodli na tom, že táto otázka bude jednou z kľúčových tém, na ktorú bude musieť dať nová Strategická koncepcia odpoveď. Podľa expertov existujú 3 typy členských krajín s rôznym postojom k Rusku. Prvá skupina nepociťuje Rusko ako hrozbu, druhá skupina vidí Rusko ako reálnu hrozbu a tretia uznáva, že Rusko môže byť hrozba, ale majú inú prioritu. Nová strategická koncepcia by mala dať praktickú odpoveď všetkým týmto trom skupinám, preto by sa ich mala snažiť premostiť. Pre tie krajiny, ktoré považujú Rusko za hrozbu, by mala dať nová koncepcia praktické bezpečnostné záruky, na druhej strane by však strategická koncepcia nemala byť "Rusofóbna".
Experti sa jednoznačne zhodli, že Rusko je krajina, s ktorou treba spolupracovať a s ktorou treba viesť dialóg. Rozdiely v názoroch však boli viditeľné vo forme a intenzite tejto spolupráce. Rusko považujú mnohí účastníci fóra za nevypočítateľné, no na druhej strane považujú za nutné udržať s Ruskom dialóg a šancu na partnerstvo. Pre užšiu spoluprácu je však potrebné, aby Rusko preukazovalo reálny záujem o spoluprácu s Alianciou, pretože doterajšia ústretovosť sa ukazuje byť ako jednostranná.
Väčšina expertov sa priklonila k názoru, že v krátkodobom a strednodobom horizonte je kľúčom k spolupráci rozvíjanie vzťahov najmä na nižšej úrovni, v malých, ale praktických projektoch vojenskej spolupráce, spoločných cvičeniach, alebo spolupráci v Afganistane. Ku komunikácii by teda malo dochádzať nielen na najvyššej, politickej úrovni, ale najmä na nižších úrovniach, ktoré sú prostriedkom budovania vzájomnej dôvery odspodu. V súvislosti s radou NATO - Rusko zaznelo, že táto Rada bola vytvorená pre "jeľcinovské" Rusko. Dnes sa však ukazuje, že vytvorenie tohto orgánu neviedlo k zblíženiu s Ruskom a odbúraniu predsudkov a nedôvery. Experti sa zhodli na tom, že by táto rada mala fungovať aj naďalej, avšak sú potrebné jej modifikácie.
Americká perspektíva NATO
V súvislosti s transatlantickými vzťahmi a americkým vnímaním NATO dospeli experti k nasledovným bodom: Výraznejší príklon Spojených štátov amerických k multilateralizmu znamená aj zvýšenie nárokov na európskych spojencov prevziať väčšiu časť zodpovednosti za spoločné bezpečnostné záujmy. Experti sa zhodli, že strategickou otázkou pre Spojené štáty americké je priestor, v ktorom bude NATO v budúcnosti operovať. V kontexte dynamických zmien v globálnom bezpečnostnom prostredí sa zmysel Aliancie ako garanta bezpečnosti v Európe znižuje. Globálne záujmy USA prirodzene tlačia Alianciu do širšej spolupráce a rozvoja globálnych partnerstiev. Washington vidí pridanú hodnotu NATO najmä v dopĺňaní vlastných záujmov v ďalších častiach sveta.
|
Přečtěte si další příspěvky týkající se strategické koncepce NATO od senátora a prezidenta České euroatlantické rady Alexandra Vondry, bývalého ministra obrany a velvyslance v Rusku Luboše Dobrovského, programového ředitele PSSI Jiřího Schneidera, náměstka generálního tajemníka NATO Jiřího Šedivého a bývalého náčelníka generálního štábu Jiřího Šedivého, bezpečnostního analytika Radka Khola ve speciální příloze na natoaktual.cz. |
Vnímanie článku 5 Washingtonskej zmluvy v novom bezpečnostnom prostredí
Pokiaľ ide o samotný článok 5 Washingtonskej zmluvy, experti sa zhodli, že jeho prílišný extenzívny výklad by mohol spôsobiť neschopnosť Aliancie naplniť ho reálnymi krokmi v konkrétnych prípadoch a teda jeho devalváciu. Energetická bezpečnosť, ani kybernetická bezpečnosť by nemali byť podľa účastníkov explicitne definované ako typy hrozieb, ktoré spadajú pod článok 5 WZ. Presný obsah článku 5 sa podľa účastníkov fóra nedá presne definovať a členské krajiny budú posudzovať hrozby od prípadu k prípadu. Zároveň je potrebné posilňovať vnímanie článku 5 ako veľmi reálnej a praktickej bezpečnostnej záruky. Experti sa priklonili k názoru, že skôr ako rozširovanie a redefinícia výkladu článku 5 je potrebné podložiť ho reálnymi krokmi, aby členské krajiny, ktoré sú citlivé na svoju fyzickú bezpečnosť, cítili jej praktické potvrdenie formou "contingency planning", spoločných aliančných cvičení ako aj investícií do vojenskej infraštruktúry. Účastníci fóra sa zhodli na tom, že za "mystériom článku 5" musí byť reálna moc. Zároveň zazneli viaceré názory, podľa ktorých je potrebné súčasne posilniť spravodajskú schopnosť Aliancie a schopnosť predvídať hrozby tak, aby bola pripravenejšia na možné hrozby. Pre takzvané podprahové útoky ako napríklad kybernetické útoky, či energetickú bezpečnosť, je potrebné vytvoriť priestor na lepšiu aplikáciu článku 4, to znamená posilnenie štruktúry, ktorá by na 24-hodinovej báze umožnila diskutovať a koordinovať prípadný spoločný postup proti takýmto útokom mimo článku 5 Washingtonskej zmluvy. Pokiaľ však tieto hrozby spôsobia závažné fyzické škody na infraštruktúre niektorej členskej krajiny, Severoatlantická rada by mala zvážiť aplikáciu článku 5.
Účastníci sa v diskusii priklonili k názoru, že Aliancia nemôže byť zameraná len na teritoriálnu obranu v rámci článku 5, ale je potrebné vybalansovať ju s tzv. "out-of-area" operáciami mimo územia Aliancie zameranými na obranu strategických bezpečnostných záujmov spojencov.
Róbert Vass
autor je generálním tajemníkem Slovenskej atlantickej komisie
tisknout